Jim68 píše:Tedy, soudruzi se asi zmýlili, naše hoblovka by dojela určitě dál.... Problém bude v dvojité (trojité) výměně energií (trolej- generátor / setrvačník/ setrvačník- dynamo/ elektromotor), to je zvířecí.....
"Soudruzi" se nepletli - kolik stála tenkrát kWh? Kolik by stála údržba trolejí... v klikatých zatáčkách, v zimě...? Uvezlo to
dvacet lidí a samo sebe vč. záložních baterií, nepadaly tomu fajfky, jezdilo to do kopce, topilo to, nevyřadil všechny busy
tím, že zpřetrhal trolej atd. Nějaký problém "výměny energií" se taky neřešil...proč taky. Ber to z těchto důvodu a hlavně
jako technickou raritu, která momentálně odpočívá v museu. Jízda na hoblovce ulicemi Lugana by byla určitě zajímavější.
Spaceball
_________________ To není průmyslové znečištění, co poškozuje naše životní prostředí. Jsou to nečistoty ve vzduchu a vodě, které za to mohou. G. W. Bush
Waldes píše:celkom rád by som sa pustil, do stavby niečoho čo by malo 100 - 200 kg a otáčky 10 - 20 tisíc. Predstava je magnetické bezdotykové ložiská a vákuum. S Akordovou odbornou pomocou navrhnúť generátor, elektroniku by som možno zvládol aj sám, vidím to celkom realisticky ... Priviedla ma k zamýšľaniu sa nad tým návšteva u Pištu a pohľad na jeho slnečné kolektory a sústava veľkých akumulátorov. Hlavne predstava ich vymieňania každý rok, dva ...
To bolo dávno ale som rád, že môj návrh s magnetickými ložiskami napriek počiatočnému odporu sa tu predsa presadil. Ono to ak človek zamyšľa skladovať energiu dlhodobejšie ani inak nejde, včetne vákua. Dnes už moja predstava je trochu iná ale len v tom, že treba väčšie rozmery, teda množstvo akumulovanej energie. Tá myšlienka so železničným kolesom sa mi celkom páči, len by som ho doplnil nejakým prstencom na obvode. vedel by niekto zrátať maximálne otáčky aké by išlo používať s tým železničným kolesom ? Teda aká energia by sa dala takto skladovať ?
Waldes.
Myslím, že nikomu neuškodí, ak si zráta otáčky pre 160km/h, či podobnú maximálnu rýchlosť, ktorou to koleso môže ísť. Nebudú až tak malé. Energiu sme myslím už odhadovali.
spaceball píše:"Soudruzi" se nepletli - kolik stála tenkrát kWh? Kolik by stála údržba trolejí... v klikatých zatáčkách, v zimě...? Uvezlo to
dvacet lidí a samo sebe vč. záložních baterií, nepadaly tomu fajfky, jezdilo to do kopce, topilo to, nevyřadil všechny busy
tím, že zpřetrhal trolej atd. Nějaký problém "výměny energií" se taky neřešil...proč taky.
Zastávám podobný názor, tím spíše, že se v ulicích mest dnes opet začínají objevovat minibusy podobné vetším dodávkám, v podstate švýcarského formátu. Doufám jen že ten formát nejde na úkor vetrání, v dobe pandemiové je s tím docela potíž.
Akord píše:Myslím, že nikomu neuškodí, ak si zráta otáčky pre 160km/h, či podobnú maximálnu rýchlosť, ktorou to koleso môže ísť. Nebudú až tak malé. Energiu sme myslím už odhadovali.
To by asi nezaškodilo, možno dokonca by som to zvládol aj ja, len tých 160 km/h určujú koľajnice a nie koleso, preto by ma zaujímali skutočné maximálne otáčky pre funkciu zotrvačníka a nie pre odvalovanie po koľajniciach ...
Waldes
Waldes píše:To by asi nezaškodilo, možno dokonca by som to zvládol aj ja, len tých 160 km/h určujú koľajnice a nie koleso, preto by ma zaujímali skutočné maximálne otáčky pre funkciu zotrvačníka a nie pre odvalovanie po koľajniciach ...
Waldes
Ale ja som nechcel písať o vlastnostiach trate. Každá lokomotíva, či vozeň má predsa svoju konštrukčnú rýchlosť, ktorá môže byť aj 160km/h. Tým je dané, že je to koleso na ňu stavané.
Nuž neviem či rozprávam po maďarsky ale mňa by zaujímal počet otáčok pri ktorých sa koleso začne trhať odstredivou silou lebo tie kolesá su konštruované aby pri tej 160 km/h rýchlosti uniesli ak som správne čítal žáťaž 25 či 50 ton na nápravu. Aj keď tej rýchlosti zodpovedajú celkom pekné otáčky 922 otáčiek za minútu to rozhodne niesu maximálne, tie by trebalo zrátať cez úplne iné vstupné data, aké to budeš ale vedieť ty lepšie ako já. Já aj keď som sa venoval kedysi trochu strojarine si už dnes netrúfam niečo také len tak zrátať. ?!
Waldes.
Po madarsky nerozpravas, ale experti jsu v kratkych, toz naozaj uhybaju a mudro krutija hlavami, telom i slovami.
Najdi si matiku pro odstredivou silu v kapalinach. Ta ti umozni dosadit libovolnou masu [hustotu, mernou vahu] pro prumer kola. Take ti umozni zadat vnitrni a vnejsi prumer kola, tedy od okraje loziska po okraj kola. Dal si musis najit pevnost v trhu pro zelezo, ze ktereho je kolo zhotovene, ale 50kg na mm ctverecni bude rozumny [bezpecny] odhad.
Tim jsi vsak jeste neskoncil. Dale potrebujes budto:
A) spocitat spoustu detailu, jako je tloustka kola tady a tamhle, neco se pocita radialne a neco axialne, a ty, jako amater, z toho mozna zesilis. Je to veda.
B) nebo si to co dostanes pouze radialne z odstredive formule, masy a pevnosti odhadnes na urcite bezpecne cislo, coz znamena, ze to, k cemu jsi dosel, podelis rekneme trema, ci ctyrma. Bude to zatracene nepresne, ale bezpecne cislo. Budes prekvapen, co to kolo vydrzi. Budou to deseti tisice otacek. Daleko vetsi problem je vyvazeni. Pro takove otacky pri takovem prumeru je to dost drahe.
Tu odstredivou formuli mas tady:
p=w^2*Ro/2*(r^2-r0^2)
p - tlak; vychazi na plochu obvodu kola
w - RPM;
Ro - specificka vaha - pro tebe oceli - 7.8kg/dm krychlovy;
r - radius - pro tebe vnejsi radius kola;
r0 - radius - pro tebe vnejsi radius loziska.
Budes si mustet vyhledat, jake musis pouzit jednotky.
Jiny hruby pristup je pouzit vahu vagonu a pocet kol. Kolo se pod vahou zdeformuje daleko drive, nez by se roztrhlo. Pokud je vagon 50t s osmi koly, mame nejakych 6t na kolo. bude tam alespon dvojnasobny bezpecnostni koeficient, tedy 12t na kolo. Deformacni sila k pevnosti v tahu bude nejmene 1:3. Tedy pokud to strelim od pasu, 36t na nejakych 10cm ctverecnich obvodoveho povrchu kola odstredive sily tu vec urcite nerozskubne.
Pokud to chces presne, musis na mechanickeho inzenyra, ktery vi co dela.
Ahoj, Slavek.
P.S. Neni to nic, co bys mohl ubouchat doma v garazi. Ani ta vlakova loziska nebudou asi vhodna. Jsou stavena na vahu vlaku, ne na otacky.
Je-li tvá přítomnost ve výhni okolností, vyuč se kovářem své budoucnosti.
Dík za rozobratie, mal som nejakú približnú predstavu čo treba k spočítaniu, preto som si to netrúfol ani približne ale zaujal ma ten tvoj druhý postup, s tým, že doplním tlak na nápravu je počítaný 25 t. aké približne otáčky by si odhadol v takom prípade ? Ložíská ma vôbec nezáujimajú, v každom prípade rozmýšlam o magnetických preto najväčší problém zostáva vyváženie. Ak by otáčky boli minimálne aspoň tých 10 tisíc by som o tom začal reálne uvažovať. Ak niekde medzi 15 - 20 timi tisíckami tak sa pustím do stavby.
Uz davno nemam tuseni, jaky by asi tak mohl byt prumer kola od vagonu u vas. Tady je to vsechno jinak a daleko vetsi, takze zjistit. Jinak mam takovy maly programek ktery jsem si kdysi postavil a ktery ma tu odstredivou formuli se zvolitelnymi radiusy v sobe. Trochu ho doplnim a nejake hrube cislo otacek ti vyplivnu. Napadlo mne, ze pevnost kola bude daleko vice zalezet na tangencialni pevnosti nez na radialni [ne axialni jak jsem omylem uvedl napoprve], takze se to da pocitat trochu [zdaleka ne uplne] jako vnitrni tlak a sila steny v tlakove nadobe. Tim se to zjednodusuje. Takze, prumer kola vis? Tloustka je uplne fuk.
Ahoj, Slavek.
Je-li tvá přítomnost ve výhni okolností, vyuč se kovářem své budoucnosti.
Slavek Krepelka píše:.. Takze, prumer kola vis? Tloustka je uplne fuk.
Ahoj, u nás rovnako ako u vás je to tých 920 mm, dokonca neviem náhodou či aj všetky naše vagóny niesú z vagónky Praha, neviem teraz po rozdelení, či nieje už výroba aj u nás, no rozmerovo vychádzam tých vašich.
Dík za všetko,
Waldes.
Máš pravdu, prestávam si logicky dávať námahu. Nejde donekonečna pomáhať, keď sa príliš veľa členov iba prizerá, ako sa tu pľuje a kradnú myšlienky. A šarlatáni sa tu preháňajú ako nemci za vojny (parafrázovaný citát). V inej rovine: Myslíš si naozaj, že si to trúfnem zodpovedne spočítať bez toho, aby som poznal vlastnosti kolesa? Stačí spočítať ekvivalentné medzikružie z obyčajnej konštrukčnej ocele? A prečo? Poskytol som sem už hromadu vlastných často poriadne oddretých výpočtov z termodynamiky či iných oblastí, a stále tu nejaký truľo bude vyskakovať bez najmenšej zábrany.
Jeden užitočný vzorec pre prípad ideálne konštruovaného zotrvačníka: E=m*sigma/(2*ró) = m*r*r*omega*omega/2
E energia, m hmotnosť, sigma pevnosť, ró hustota, r polomer, omega = 6.28*otáčok/s, všetko v základných jednotkách.
...dá sa už z toho odhadnúť, že bežné koleso vydrží okolo 2500/min, možno 3000/min (okolo 400km/h bez tlaku). Ide z toho spätne spočítať, akú pevnosť som použil. Určite to nebudú desaťtisíce, ani pri použití pevných ocelí.
Naposledy upravil(a) Akord dne pon 05 dub 2010 18:33, celkem upraveno 3 x.
Waldes píše:
Ahoj, u nás rovnako ako u vás je to tých 920 mm, dokonca neviem náhodou či aj všetky naše vagóny niesú z vagónky Praha, neviem teraz po rozdelení, či nieje už výroba aj u nás, no rozmerovo vychádzam tých vašich.
Dík za všetko,
Waldes.
Nazdar Waldesi, ja se na to mrknu. U nas je pro mne ted v Kanade a je to skutecne jinne. Takze se k tobe s temi otackami vratim.
Ahoj, Slavek.
Je-li tvá přítomnost ve výhni okolností, vyuč se kovářem své budoucnosti.
Problém bude v dvojité (trojité) výměně energií (trolej- generátor
